2017

Popovičovo a Holmesovo dedičstvo v súčasnosti

eds. Emília Perez, Martin Djovčoš, Mária Kusá

Nitrianska a Nizozemská škola prispeli v priebehu 60., 70. a 80. rokov 20. storočia k výraznému formovaniu translatológie ako samostatného vedného odboru. Pôsobenie Antona Popoviča a Jamesa S. Holmesa, vedúcich osobností oboch škôl, možno v translatológii badať dodnes. Toto číslo časopisu sa zameriava na ich aktivity, výskumnú činnosť a metodické prístupy. Jednotlivé štúdie približujú uvedené translatologické školy, ako aj ich hlavných predstaviteľov v kontexte doby. Nie sú však len cestou v čase, ku koreňom spomenutých škôl, sústreďujú sa i na ich prínos pre dnešné uvažovanie o preklade.

Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS_2_2017).
 

OBSAH / CONTENTS
e d i t o r i á l / e d i t o r i a l
Emília Perez – Martin Djovčoš – Mária Kusá
Legacy of Popovič and Holmes beyond their century ■ 2 (prejsť na článok)

š t ú d i e – t é m a / a r t i c l e s – t o p i c
Martin Djovčoš – Emília Perez
Bridging the mental Iron Curtain, or, re-exploring the “old” in new contexts ■ 3 (prejsť na článok)
Luc van Doorslaer
Holmes and Popovič in the 21st century: an empirical-bibliographical exercise ■ 12 (prejsť na článok)
Katarína Bednárová
Anton Popovič: between comparative literature and semiotics ■ 21 (prejsť na článok)
Ton Naaijkens
On lions, fans and crosses. A Low Countries legacy for translation studies ■ 38 (prejsť na článok)
Mária Valentová
Anton Popovič a jeho nitrianska translatologická škola ■ 49 (prejsť na článok)
Iryna Odrekhivska
Consolidating Anton Popovič’ s “metacommunicational context of translation” as a conceptual cluster ■ 62 (prejsť na článok)
Igor Tyšš
Discourse camouflage in the representation of American literature in the literary magazine “Mladá tvorba” ■ 73 (prejsť na článok)
Marie Krappmann
The limits of domestication in the translation of modern literary texts from Yiddish to Czech ■ 86 (prejsť na článok)
Anita Huťková
The translation theory of the Nitra School and contemporary communication models of literary translation: a case study ■ 99 (prejsť na článok)
Ján Živčák
K problematike typologického zaradenia liturgického prekladu: na príklade slovenského a francúzskeho translátu paschálneho kánonu a veršových stichír Paschy ■ 115 (prejsť na článok)

r e c e n z i e / b o o k r e v i e w s
Jaroslav Špirk: Censorship, Indirect Translation and Non-Translation: The (Fateful) Adventures of Czech Literature in 20th-century Portugal (Charles Sabatos) ■ 127 (prejsť na článok)
Ladislav Franek: Interdisciplinárnosť v symbióze literárnej vedy a umenia II (Renáta Bojničanová) ■ 129 (prejsť na článok)
Edita Gromová – Soňa Hodáková – Emília Perez – Andrej Zahorák: Audiovizuálny preklad a nepočujúci divák. Problematika titulkovania pre nepočujúcich (Daniela Müglová) ■ 131 (prejsť na článok)
Martin Djovčoš – Pavol Šveda: Mýty a fakty o preklade a tlmočení (Matej Laš) ■ 132 (prejsť na článok)
Marta Fülöpová: Odvrávajúce obrazy. Vzájomná podoba Maďarov a Slovákov v slovenskej a maďarskej próze 19. storočia (Gabriella Petres Csizmadia) ■ 134 (prejsť na článok)
Tomáš Jirsa: Tváří v tvář beztvarosti. Afektivní a vizuální figury v moderní literatuře (Roman Mikuláš) ■ 136 (prejsť na článok)

Interdisciplinárne hry, súhry a interakcie v postdigitálnej dobe

eds. Bogumila Suwara, Jana Tomašovičová

Potenciál digitálnych technológií motivoval už viaceré prírodovedné, technické a informačné disciplíny k užšej výskumnej spolupráci. Témou tohto čísla sú interdisciplinárne hry, súhry a interakcie v postdigitálnej dobe, pričom pozornosť sa zameriava na perspektívy, možnosti a limity moderných technológií najmä v oblasti humanitných vied. Autorky a autori jednotlivých príspevkov reflektujú viaceré aktuálne otázky: Ako sa pod vplyvom rýchlo sa rozvíjajúcich digitálnych technológií menia a nanovo štruktúrujú kontúry západnej kultúry? Dostačujú na jej pochopenie kultúry doterajšie interpretačné vzorce a metodologické stratégie poznania a hodnotenia? Ako sa odzrkadľuje pôsobenie digitálnych technológií v oblasti literárnej tvorby? Predložené príspevky ponúkajú jednak teoretickú reflexiu týchto procesov, jednak aplikáciu v podobe experimentálnych projektov.

Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS_3_2017).
 

OBSAH / CONTENTS
e d i t o r i á l / e d i t o r i a l
Bogumila Suwara – Jana Tomašovičová
Interdisciplinárne hry, súhry a interakcie v postdigitálnej dobe ■ 2 (prejsť na článok)

š t ú d i e / a r t i c l e s
Jana Tomašovičová
Heterotopias and transformations in art and science ■ 3 (prejsť na článok)
Tomáš Jirsa
Jazyk tvarovaný excesem: afekt a jeho performativní medialita ■ 14 (prejsť na článok)
Ivan Lacko
On the path to sentience – post-digital narratives in “Westworld” ■ 29 (prejsť na článok)
Mariusz Pisarski
Digital postmodernism: From hypertexts to twitterature and bots ■ 41 (prejsť na článok)
Jana Kostincová
Slovo jako předmět, pohyb, energie. Umělecká výpověď v transmediálním kontextu ■ 54 (prejsť na článok)
Karel Piorecky
Česká počítačově generovaná literatura a otázka autorství literárního textu ■ 66 (prejsť na článok)
Piotr Marecki
Crowdsourcing and literature: A report from the project “Wiersze za sto dolarów” ■ 79 (prejsť na článok)
Marek Debnár
Čítanie z druhej ruky ■ 87 (prejsť na článok)
Bogumila Suwara – Andrzej Adamski
New forms of knowledge design and their presence/absence in Central Europe Prolegomena to the issues. Current ■ 98 (prejsť na článok)

r e c e n z i e / b o o k r e v i e w s
Karel Piorecký: Česká literatura a nová média (Zuzana Husárová) ■ 111 (prejsť na článok)
Mária Kusá (ed.): Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1825 – 2015 (Anton Eliáš) ■ 112 (prejsť na článok)
Eva Palkovičová: Hispanoamerická literatúra na Slovensku optikou dejín prekladu a recepcie inojazyčných literatúr (Katarína Bednárová) ■ 115 (prejsť na článok)
Magdolna Balogh: Rabul ejtett értelmek (Judit Görözdi) ■ 117 (prejsť na článok)
Anikó Dusík: Bendeguznak neve hangzik fülünkbe. V ušiach nám znie meno Bendeguz. Az elfogadás és az elhatárolódás a szlovák irodalom magyar összefüggéseiben – Ján Chalupka műveinek perspektívájából (Judit Dobry) ■ 119 (prejsť na článok)
Vít Gvoždiak: Česká teorie. Tendence moderní české sémiotiky (Kristián Benyovszky) ■ 120 (prejsť na článok)
Roman Mikuláš a kol.: Podoby literárnej vedy. Teórie – Metódy – Smery (Juraj Dvorský) ■ 123 (prejsť na článok)

Rodové podnety pre literárnu históriu

eds. Jana Cviková – Ingrid Puchalová

Rod ako analyzovaná a analyzujúca kategória sa od sklonku 20. storočia spolu so súvisiacou kategóriou túžby v rastúcej miere uplatňuje aj v literárnohistorickom výskume. Obe odhaľujú a revidujú androcentricky a heteronormatívne motivované vylučovanie a zamlčiavanie, zároveň však sebakriticky reflektujú svoje východiská. Príspevky tohto čísla sú provenienciou autoriek a autorov, ako aj tematicky zamerané najmä na stredo(východo) európsky priestor, pričom overujú inter- a transdisciplinárny potenciál rozmanitých a nezriedka protirečivých feministických/rodových/queerových prístupov.

Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS_4_2017).
 

OBSAH / CONTENTS
e d i t o r i á l / e d i t o r i a l
Jana Cviková – Ingrid Puchalová
Rodové podnety pre literárnu históriu ■ 2 (prejsť na článok)

h o s ť o v s k á p r e d n á š k a / g u e s t l e c t u r e
Monika Mitášová
Eileen Gray alebo architektka: tri hypotézy kritického písania o rode v avantgardnej architektúre vily E.1027 ■ 3 (prejsť na článok)

š t ú d i e / a r t i c l e s
Alexandra Millner
Das Denken der Transdifferenz in Bezug auf Gender als grundlegende soziale Kategorie:
Zum sozialkritischen Impetus der deutschsprachigen Literatur aus Österreich-Ungarn ■ 22 (prejsť na článok)
Ján Demčišák
Eine Zwischenrevision des Queer Reading ■ 35 (prejsť na článok)
Zoltán Csehy
The male gender script as self-representation in the poetry of Sándor Vay ■ 53 (prejsť na článok)
Aleksandra Elisseeva
Fassbinders „Berlin Alexanderplatz“ – Literaturverfilmung als Queer Reading ■ 62 (prejsť na článok)
Charles Sabatos
Can the dissident speak? The Czech woman writer in the work of Philip Roth and Dominik Tatarka ■ 74 (prejsť na článok)
Anikó Polgár
Myth and feminine self-expression in the poetry of Anna Lesznai and Anna Hajnal ■ 89 (prejsť na článok)
Jozef Tancer
Sprachbiografie und inszenierte Autorschaft: Das Fallbeispiel Erika Blumgrund ■ 103 (prejsť na článok)

m a t e r i á l y / m a t e r i a l s
Božena Chołuj
Die Gender-Kategorie in der Analyse literarischer Strategien im Umgang mit der Weiblichkeit: Ingeborg Bachmann, Seweryna Szmaglewska, Ruth Klüger ■ 117 (prejsť na článok)
Ingrid Puchalová
Marie Therese von Artner und ihre literarische Autorschaft ■ 129 (prejsť na článok)

r e c e n z i e / b o o k r e v i e w s
Anna Menyhért: Női irodalmi hagyomány (Zoltán Németh) ■ 141 (prejsť na článok)
Jana Cviková: Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre (Mariana Szapuová) ■ 142 (prejsť na článok)
Hana Havelková – Libora Oates-Indruchová (eds.): Vyvlastněný hlas. Proměny genderové kultury české společnosti 1948 – 1989 (Ivana Hostová) ■ 146 (prejsť na článok)
Lilla Bolemant: Női hangok. Berde Mária, Földes Jolán, Szenes Piroska és Zilahy Lajos regényei. (Judit Dobry) ■ 150 (prejsť na článok)
Péter H. Nagy: Alternatívák. A popkultúra kapcsolatrendszerei (József Keserű) ■ 151 (prejsť na článok)
Jozef Tancer: Rozviazané jazyky. Ako sme hovorili v starej Bratislave (Ingrid Puchalová) ■ 153 (prejsť na článok)