- INTERDISKURZÍVNA KOMUNIKÁCIA MEDZI LITERATÚROU A BIOETIKOU
- FICTIONAL REALITIES OF ETERNAL PEACE (FIKCIONÁLNE REALITY VEČNÉHO MIERU)
-
World Literature Studies 2/2024
INTERDISKURZÍVNA KOMUNIKÁCIA MEDZI LITERATÚROU A BIOETIKOU
Editorky: Mgr. Bogumiła Suwara, PhD., Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied, Bratislava doc. Mgr. Jana Tomašovičová, PhD., Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Anotácie príspevkov (max. 3600 znakov) posielajte editorskému tímu na adresu bsuwara@gmail.com, jana.tomasovicova@ucm.sk a kópiu na adresu usvlwlit@savba.sk do 8. 10. 2023. O ďalšej spolupráci Vás budeme informovať do 17. 10. 2023. Termín odovzdania príspevkov (max. 36 000 znakov) je do 31. 01. 2024.
WLS_2_2024_CFP_Literature and Bioethics
Na pozadí koncepcie interdiskurzívnych vzťahov (Maingueneau, 2004)[1] a koncepcie naratívnej bioetiky (Dubiel, 2011)[2] sme v súčasnosti svedkami postupného rozkolísania a otvárania hraníc medzi jednotlivými vedeckými a umeleckými diskurzmi. Témou monotematického čísla je preskúmať tieto posuny na príklade interdisciplinárnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičnej biomedicínskej relácie medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdisciplinárnu oblasť, ktorá na jednej strane intenzívne komunikuje s vedami o kultúre, umení, humanitnými disciplínami a na druhej strane veľmi úzko spolupracuje s prírodnými vedami a biomedicínou. Na rozdiel od klasických tém lekárskej etiky prinášajú moderné biomedicínske technológie pre literatúru úplne nové témy, akými sú napríklad predimplantačná diagnostika, regeneračná medicína, editovanie génov, vylepšovanie človeka, ktoré sa stávajú čoraz častejšie nosnými motívmi pre súčasnú literatúru, film i vizuálne umenie. Sú zároveň príkladmi vzájomného otvárania diskurzov a vzniku nového interdisciplinárneho priestoru, kam patrí aj naratívna bioetika. Morálne dilemy objavujúce sa v súvislosti so zrýchleným technologickým vývojom, ktoré ovplyvňujú nielen jednotlivca, ale i spoločnosť, je potrebné zachytiť v ich komplexnosti, preto sa ukazuje ako mimoriadne plodný prístup rozšíriť čisto racionálnu etickú rétoriku a logickú argumentáciu o humanistické pohľady a naratívne aspekty.
Príspevky tematického čísla budú skúmať vzájomné prelínanie literatúry a bioetiky v dvoch rovinách. Na jednej strane pôjde o otázky, akým spôsobom literatúra reflektuje bioetické dilemy a tým zároveň formuje, kultivuje a prehlbuje bioetický diskurz. Na druhej strane pôjde o analýzu tém a motívov, ktoré do súčasnej literatúry a umenia vnáša práve bioetika. V pripravovanom čísle privítame interdisciplinárne príspevky, ktoré budú v kontexte uvedenej témy rozvíjať aj tieto súvislosti:
- Podiel literatúry na mapovaní etických problémov a dilem prostredníctvom konceptov morálnej imaginácie, empatie, morálneho pokroku.
- Reprezentácia diskurzu literatúry (literárnych motívov, literárnych kategórií, literárnej komunikácie) v bioetickom diskurze.
- Analýza textových a mimotextových reprezentácií bioetického diskurzu vo vybraných literárnych, filmových či populárnovedeckých dielach.
- Etické otázky spojené s konceptmi transhumanizmu a posthumanizmu, ktoré sa objavujú v súvislosti s aplikáciou najmodernejších technológií v oblasti biomedicíny.
- Humanizácia bioetiky, ktorá sa systematicky zameriava na prehĺbenie záujmu o mentálnu, empatickú a emocionálnu stránku človeka v súvislosti s rôznymi biomedicínskymi situáciami, v ktorých sa človek nachádza.
Jazyk príspevkov: angličtina
Anotácie príspevkov (max. 3600 znakov) posielajte editorskému tímu na adresu bsuwara@gmail.com, jana.tomasovicova@ucm.sk a kópiu na adresu usvlwlit@savba.sk do 8. 10. 2023.
O ďalšej spolupráci Vás budeme informovať do 17. 10. 2023. Termín odovzdania príspevkov (max. 36 000 znakov) je do 31. 01. 2024.
[1] Pozri MAINGUENEAU, D., 2004. Le Discours littéraire. Paratopie et scène d’énonciation. Paris: Armand Colin.
[2] Pozri DUBIEL, H., 2011. What is “Narrative Bioethics”. Frontiers in Integrative Neuroscience 5/10. DOI: 10.3389/fnint.2011.00010.
-
World Literature Studies 4/2024
FICTIONAL REALITIES OF ETERNAL PEACE / FIKCIONÁLNE REALITY VEČNÉHO MIERU
Edited by: Johannes D. Kaminski
Languages of contribution: English, German
Please send your abstracts and short bio to j.kaminski@savba.sk and a copy to usvlwlit@savba.sk by 31 October 2023. (The submission of the full articles will be February – March 2024. Publication: issue 4/2024.)
In the wake of Russia’s prolonged attack on Ukraine, this special issue of World Literature Studies reconsiders theoretical and literary ideas of how peace can be established in the long term. Provocatively, this also includes the question why a perennial state of peacefulness might not even be desirable.
In philosophy and political thought, the teleological end of history is frequently imagined as a state of Eternal Peace, even if its characteristics vary significantly. Its success is attributed to contradictory criteria, including the worldwide installation of republics (I. Kant), the “withering away” of the state (F. Engels), the advent of post-scarcity economics (M. Bookchin), the installation of a centralized World Government (Zhao Tingyang) and the over-coming of patriarchy (O. Richmond). In recent years, the focus of peace scenarios has shifted from inter-human affairs to include sustainable forms of coexistence with the planet (J. M. Meyer) and interspecies relationships (D. Haraway).
While Eternal Peace represents an elusive but necessary goal in philosophy, speculative fiction evinces a striking ambivalence about its desirability. One the one hand, the climaxes of science-fiction narratives frequently coincide with a utopian promise. On the last page of Kim Stanley Robinson’s Mars trilogy (1992–96), for example, Ann describes her new habitat in glowing terms: “Nowhere on this world were people killing each other, nowhere were they desperate for shelter or food, nowhere were they scared for their kids.” Peace has come, finally. On the other hand, the joyful prospect of Eternal Peace stands at odds with the experiences of those unlucky protagonists who indeed inhabit a society that has already been harmonized. Especially in dystopian writing, the beneficiaries of Eternal Peace are bound to suffer from oppressive laws and homogenized lifestyles. Others simply feel bored beyond belief. The Controller in Aldous Huxley’s Brave New World (1932) already knows: “Actual happiness always looks pretty squalid in comparison with the over-compensations for misery. And being contented has none of the glamour of a good fight against misfortune.”
Research questions: Individual pieces may address—but are not limited to—the following questions: Does the contrast between prescriptive visions of Eternal Peace and their sobering literary accounts point at our limits of understanding, for existing societies are not quite ready for a world of non-aggression? How are related political philosophies (e.g. just war theory, pacifism, cosmopolitanism) translated into fiction? Which dismissive or affirmative accounts of Eternal Peace exist in literature? In what ways do philosophical treatises avoid the “peace fatigue” frequently found in narrative fiction? Since every variation on Eternal Peace presup-poses a set of universally shared values, what are the possibilities to achieve the establishment of such consensus by non-coercive means?
Interdisciplinarity: This special issue features contributions in which philosophy, political thought and literary criticism intersect in multiple ways. Subjects include: Comparative Liter-ature, Philosophy of Ideas, Utopian Studies, Science Fiction Studies, Peace and Conflict Studies, Anthropocene Studies.
Languages of contribution: English, German, Slovak
Please send your abstracts and short bio to j.kaminski@savba.sk and a copy to usvlwlit@savba.sk by 31 October 2023. (The submission of the full articles will be February – March 2024. Publication: issue 4/2024.)
