World Literature Studies 1/2024
DERRIDA A LITERATÚRA
WLS_1_2024_vyzva_Derrida a literatura
WLS_1_2024_appel_Derrida et la litterature
Editujú:
doc. PhDr. Marcel Forgáč, PhD. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove
PhDr. Milan Kendra, PhD. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove
Mgr. Alžbeta Kuchtová, PhD. Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied
Dňa 9. októbra 2024 uplynie 20 rokov od úmrtia francúzskeho filozofa a spisovateľa Jacquesa Derridu. Pripomínajúc si toto výročie chceme ponúknuť priestor pre širšiu diskusiu o Derridových úvahách o literatúre.
Derridova dekonštrukcia výrazným spôsobom zasiahla do podmienok uvažovania o literatúre (a filozofii). Dodnes je Derridovmu pôsobeniu prisudzovaný koncept nivelizácie žánrového rozdielu medzi filozofiou, literatúrou a literárnou kritikou,[1] ktorého vyvrcholením malo byť paradigmatické vymazanie všetkých žánrových rozdielov.[2] Všeobecne rozšíreným tvrdením o Derridovej dekonštrukcii sa potom stalo to, že Derrida neustále proklamuje a manifestuje jednotu filozofického a literárneho diskurzu.[3]
Jacques Derrida sa voči takýmto interpretáciám svojho diela bránil. S odkazom na záverečné pasáže eseje Biela mytológia alebo na esej Qual Quelle zdôrazňoval, že jeho záujem o metaforu a fikcionalitu literatúry na jednej strane a o formálnu štruktúru, rétorickú organizáciu alebo o textové typy filozofického diskurzu na strane druhej ani „v najmenšom neznamená redukciu, nivelizáciu, asimiláciu, naopak, znamená snahu o spresnenie rozdielov“ (Derrida, J., 1988. Limited Inc a b c…. Northwestern University Press, s. 156). Ilustratívne i reprezentačné sa v tomto kontexte ukazuje jeho tvrdenie: „nikdy som neasimiloval tzv. filozofický text s tzv. literárnym textom. Oba typy sa mi zdajú byť neredukovateľne odlišné“ (Derrida, J., 1992. Y a-t-il une langue philosophique? In: Points de suspension. Galilée, s. 230).
V súvislosti s načrtnutým kontextom sa tematické číslo časopisu chce vyrovnať so základnou otázkou, ako Derridova dekonštrukcia špecifikuje pojmy „literatúra“ a „literárnosť“, akým spôsobom ich začleňuje do úvah o všeobecnej štruktúre textuality. Rovnako nás bude zaujímať, v akom zmysle je porozumenie podmienkam literárneho písania dôležité pre dosiahnutie cieľov, ktoré Derrida formuloval vo vzťahu k možnostiam dekonštručného čítania diel logocentrickej tradície. Je známe, že Derridova dekonštrukcia sa realizuje na „okraji textov“ ako určitý spôsob ich čítania, k riešeniam nastolenej otázky je preto možné pristúpiť z viacerých/mnohých perspektív a kontextov. Privítame predovšetkým vyvážené interdisciplinárne príspevky, ktoré budú vo vzťahu k rozpísanej otázke rozvíjať tieto súvislosti:
– Derridovo zdôrazňovanie významu literárneho písania/literatúry v diskurzívnom kontexte, v ktorom je od čias Aristotela postulovaná nadradenosť logiky nad rétorikou – Derridove úvahy o vzťahu literatúry a filozofie.
– Derridova polemika s Jürgenom Habermasom (a diskusia, ktorú táto polemika vyvolala).
– Derridov vzťah k formalizmu a francúzskemu štrukturalizmu. Tento kontext zároveň vyzýva k premysleniu a pomenovaniu typologických súvislostí dekonštrukcie a českej štrukturálnej estetiky (ako sú predbežne naznačené v zborníkovom výstupe Sládek, ed., Český strukturalismus po poststrukturalismu).
– Derridovo čítanie Kantovej Kritiky súdnosti v eseji Parergon.
– Derridove interpretácie literárnych diel (J.-J. Rousseaua, G. Flauberta, S. Mallarmého, M. Blanchota, J. Joycea, P. Valéryho a ďalších).
– Derridom definovaná rola metafory mimo literárneho diskurzu, vo vede a filozofii.
– Rola apórie v literatúre (nevypovedateľné ako základný prvok literárneho diskurzu).
– Vzťah stroja, nástrojov na písanie (písací stroj, klávesnica, ruka, pero) a textu, osamostatnenie diela od autora, rola nevedomia v procese písania, automatizácia písania u Derridu vo vzťahu k pojmu „smrť autora“ Rolanda Barthesa.
– Prítomnosť Derridovej dekonštrukcie v priestore odlišnosti ženského písania (Hélène Cixous, Sarah Koffman).
Vítané sú tiež príspevky, ktoré sa sústredia na analýzu systémových momentov a pojmov, ktoré Derridova dekonštrukcia používa ako interpretačno-metodologické nástroje, napríklad pojem „nečistoty“ (významu, hraníc atď.), „gramatológie“ (literatúry), „metafory“ (napr. aj v kontexte Aristotelovej Poetiky), „otobiografie“, „spacializácia“ a podobne.
Jazyky príspevkov: slovenčina, čeština, angličtina, francúzština
Anotácie príspevkov (max. 3600 znakov) posielajte editorskému tímu na adresu marcel.forgac@unipo.sk a kópiu na adresu usvlwlit@savba.sk do 16. 6. 2023.
O ďalšej spolupráci Vás budeme informovať do 23. 6. 2023. Termín odovzdania príspevkov (max. 36 000 znakov) je do 30. 10. 2023.
_____________________________________________
[1] Pozri HABERMAS, J., 1985. Der philosophische Diskurs der Moderne. // HABERMAS, J., 1987. The Philosophical Discourse of Modernity. Frankfurt am Main, Suhrkamp Verlag.
[2] Pozri NORRIS, Ch., 1990. Deconstruction, Postmodernism and Philosophy: Habermas on Derrida. In: What’s Wrong with Postmodernism. Baltimore: Johns Hopkins University Press.
[3] Pozri GRYGAR, M., 2006. Slovo, písmo, text. O strukturalismu a dekonstrukci. In: O. SLÁDEK, ed. Český strukturalismus po poststrukturalismu. Brno: Host, s. 217.
