logo




2023

  • Nová poetika a ruská próza začiatku 21. storočia

    Obalka_1_obryseds. MÁRIA KUSÁ – IVAN POSOKHIN

    Ruská próza začiatku 21. storočia, ako isté útočisko slobody prejavu v militantnom putinovskom Rusku, prešla viacerými poetologickými a tematologickými transformáciami. Texty tohto čísla predstavujú pohľad „zboku“, z pozície postsocialistických kultúrnych priestorov, na kľúčové mená a diela tohto obdobia, pričom reflektujú zmeny literárnych paradigiem, pristupujú k tradičným kategóriám ako umelecký priestor či sujet v intenciách existenciálnej poetiky, (re)interpretujú spôsoby prezentovania vlastnej identity a obrazov Iného, predstavujú recepciu ruskej prózy v nových, vojnových okolnostiach.

     

    Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS 1_2023)

     

     

    OBSAH / CONTENTS
    EDITORIÁL / EDITORIAL
    MÁRIA KUSÁ – IVAN POSOKHIN
    New poetics and Russian prose of the early 21st century ■ 2 (prejsť na článok)

    ŠTÚDIE – TÉMA / ARTICLES – TOPIC
    JAKUB KAPIČIAK – HELENA ULBRECHTOVÁ
    Postmemorial sincerity in the writing of Sergei Lebedev and Maria Stepanova ■ 3 (prejsť na článok)
    MAXIM DULEBA – IRINA DULEBOVÁ
    Metamodern urban experience in the anthology of topophilic prose V Pitere zhit’ ■ 23 (prejsť na článok)
    TÜNDE SZABÓ
    The symbolization of the fragmented plot structure in Ludmila Ulitskaya’s novels ■ 36 (prejsť na článok)
    MONIKA SIDOR
    From Kyiv to Brisbane: Evgenii Vodolazkin’s reflections on spiritual identity in the context of space ■ 47 (prejsť na článok)
    GANNA MEREZHYNSKA – OLENA VASYLEVYCH
    The image of the Other as a reflection of cultural identity (a case study of Russian postmodern prose and dramaturgy) ■ 58 (prejsť na článok)
    IVAN POSOKHIN
    Transformations in the perception of Russian literature after February 24, 2022 ■ 69 (prejsť na článok)

    ŠTÚDIE / ARTICLES
    ANNA ZELENKOVÁ – AGNIESZKA JANIEC-NYITRAI
    The Central European path to worldliness from the point of view of so-called small literatures ■ 88 (prejsť na článok)

    SPRÁVY / NEWS
    MILOŠ ZELENKA
    XXIII International Congress of the AILC-ICLA in Tbilisi ■ 102 (prejsť na článok)

    RECENZIE / BOOK REVIEWS
    Michaela Pešková: Vladimir Sorokin: The Future of Russia (Ivan Posokhin) ■ 110 (prejsť na článok)
    Markéta Křížová – Jitka Malečková (eds.): Central Europe and the Non-European World in the Long 19th Century (Róbert Gáfrik) ■ 111 (prejsť na článok)
    Matthias Schwartz – Nina Weller – Heike Winkel (eds.): After Memory: World War II in Contemporary Eastern European Literatures (Dobrota Pucherová) ■ 114 (prejsť na článok)
    Bertrand Westphal: Atlas des égarements: Études géocritiques [Atlas of bewilderment: geocritical studies] (Terézia Guimard) ■ 117 (prejsť na článok)
    Jana Truhlářová: Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike [A long way to understanding. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant in Slovak literature and criticism] (Andrea Tureková) ■ 119 (prejsť na článok)

     

  • Mnoho tvárí odolnosti a uzdravovania v súčasných naratívoch

    Obalka_2_2023ed. ANA MARÍA FRAILE-MARCOS

    Hoci je koncept odolnosti – schopnosti prispôsobiť sa nepriaznivým podmienkam a vzchopiť sa – priam všadeprítomný i problematizovaný, v literárnej vede zatiaľ silnejšie nerezonoval. Toto číslo sa snaží uvedenú medzeru zaplniť: analyzuje súčasné naratívy, ktoré tematizujú odolnosť ako ústrednú mnohostrannú paradigmu umožňujúcu postihnúť realitu a subjektivitu. Uverejnené štúdie skúmajú globálne vnímanie pojmu odolnosť a mapujú estetiku kritickej odolnosti, ktorá otvára nové cesty k poznaniu, nádeji a k pozitívnemu konaniu.

     

    Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS 2_2023)

     

     


    OBSAH / CONTENTS
    EDITORIÁL / EDITORIAL
    ANA MARÍA FRAILE-MARCOS
    The many faces of resilience and healing in contemporary narratives ■ 2 (prejsť na článok)

    ŠTÚDIE / ARTICLES
    BELÉN MARTÍN-LUCAS
    Resilience and healing in the slums of Manila: Merlinda Bobis’s The Solemn Lantern Maker ■ 6 (prejsť na článok)
    MARISOL MORALES-LADRÓN
    Embodying the mother, disembodying the icon: Female resistance in Colm Tóibín’s The Testament of Mary ■ 19 (prejsť na článok)
    MIRIAM BORHAM-PUYAL
    Nurses, mothers, sisters: Relational resilience and healing vulnerability in Emma Donoghue’s The Wonder and The Pull of the Stars  ■ 31 (prejsť na článok)
    LUCÍA LÓPEZ-SERRANO
    Subverting resilience in the psychiatric ward: Finding the good death in Miriam Toews’s All My Puny Sorrows ■ 44 (prejsť na článok)
    PETER ARNDS
    From defeat to resilience: The human cockroach in world literature after Kafka ■ 56 (prejsť na článok)
    SARA CASCO-SOLÍS
    Socio-ecological resilience in Sharon Bala’s The Boat People ■ 66 (prejsť na článok)
    VICENT CUCARELLA-RAMON
    Resilience and ethics of care against racial capitalism in David Chariandy’s Brother ■ 77 (prejsť na článok)
    MARTINA HORÁKOVÁ
    Words that matter: Yindyamarra, Wiradjuri resilience and the settler-colonial project in Tara June Winch’s The Yield  ■ 88 (prejsť na článok)
    SILVIA MARTÍNEZ-FALQUINA
    Violence, relation and beauty in Toni Jensen’s “Women in the Fracklands”   ■ 101 (prejsť na článok)
    KENDRA REYNOLDS
    Re-examining the “Hero’s Journey”: A critical reflection on literature selection for affective bibliotherapy programs on resilience ■ 113 (prejsť na článok)

    DISKUSIA / DISCUSSION
    CHARLES SABATOS
    Robert B. Pynsent’s contributions to the study of Slovak literature ■ 126 (prejsť na článok)

    RECENZIE / BOOK REVIEWS
    Vincent Jouve: Pouvoirs de la fiction. Pourquoi aime-t-on les histoires? (Silvia Rybárová) ■ 135 (prejsť na článok)
    Peter Getlík: Pohyb ku kognitívnym adaptačným štúdiám. Adaptácia ako hra (Jana Kuzmíková) ■ 138 (prejsť na článok)
    Zuzana Kopecká: Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze (Ján Gallik) ■ 140 (prejsť na článok)
    Miloslav Szabó: Kráska a zvrhlík: Rasa a rod v literatúre 19. a 20. storočia (Adriana Amir) ■ 142 (prejsť na článok)

  • Svetová literatúra a národná literatúra

    WLS_3_2023_obalkaeds. PÉTER HAJDU

    Z hľadiska obehu alebo kanonizácie svetová literatúra neexistuje v jedinej univerzálnej podobe, ale v lokálnych, regionálnych, areálových, národných a sociokultúrnych variáciách. Národná literatúra sa ako významný pojem objavila v 19. storočí. Jej vzťah k svetovej literatúre je predmetom diskusií už 200 rokov. Texty v tomto čísle pristupujú k pojmom svetovej a národnej literatúry z rôznych teoretických východísk, skúmajú napríklad ich interakcie z hľadiska moci a rodu. Prinášajú aj prípadové štúdie z lusofónneho a čínskeho kontextu, ktoré ukazujú, ako spisovatelia od renesancie po éru internetu prekračovali oslovenie „národne“ vymedzenej čitateľskej obce smerom ku globálnemu publiku.

     

    Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS 3_2023)

     

     

    OBSAH / CONTENTS
    EDITORIÁL / EDITORIAL
    PÉTER HAJDU
    World literature and national literature ■ 2 (prejsť na článok)

    ŠTÚDIE – TÉMA / ARTICLES – TOPIC
    PÉTER HAJDU
    National peculiarities in approaching the Classics: The case of Catullus with Hungarian modernism ■ 4 (prejsť na článok)
    MICHAEL STEPPAT
    Nation vs. world? Global imprints on Shakespeare and the orientation of world literature ■ 13 (prejsť na článok)
    SIMÃO VALENTE
    World literature and national literatures in Portuguese  ■ 25 (prejsť na článok)
    FATIMA FESTIĆ
    Gender as a mediation between world literature and national literature ■ 34 (prejsť na článok)
    ZHENLING LI
    Cross-culture, translation and post-aesthetics: Chinese online literature in/as world literature in the Internet era ■ 45 (prejsť na článok)
    TAO HUANG
    The state’s role in “worlding” a popular national genre: The case of China and Liu Cixin ■ 62 (prejsť na článok)
    DAVID PAN
    The end of world literature? ■ 73 (prejsť na článok)

    ŠTÚDIE / ARTICLES
    BENEDIKTS KALNAČS
    Walking through the text: The representation of mobility in late 19th-century Latvian fiction  ■ 89 (prejsť na článok)
    ROLF PARR
    Teória interdiskurzov: Teoretický rámec – operacionalizácia – vzorové analýzy   ■ 99 (prejsť na článok)

    DISKUSIA / DISCUSSION
    MILOSLAV SZABÓ
    Literarischer Antisemitismus? Diskussionsbeitrag anhand einer Analyse von Thomas Manns Novelle Der Tod in Venedig ■ 115 (prejsť na článok)

    RECENZIE / BOOK REVIEWS
    HERBERT E. CRAIG: Assessing the English and Spanish Translations of Proust’s À la recherche du temps perdu (Charles Sabatos) ■ 127 (prejsť na článok)
    ANTONIO BARNÉS — MAGDA KUČERKOVÁ (eds.): The Figurativeness of the Language of Mystical Experience: Particularities and Interpretations (Rafael Ruiz Andrés) ■ 130 (prejsť na článok)
    YIFENG SUN: Translational Spaces: Towards a Chinese-Western Convergence (Yujuan Zou) ■ 132 (prejsť na článok)
    CHRISTINE DAIGLE — TERRANCE H. McDONALD (eds.): From Deleuze and Guattari to Posthumanism: Philosophies of Immanence (Ivana Hostová) ■ 135 (prejsť na článok)

  • Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze

    WLS_4_2023_OBALKA_1_obryseds. JÁN JAMBOR ‒ ZUZANA MALINOVSKÁ

    Toto číslo sa venuje podobám individuálneho autorského sebavyjadrenia v svetovej próze vydanej po roku 2000. Aktuálnosť problematiky súvisí
    s významnými zmenami, s ktorými je dnešný človek konfrontovaný. Autori a autorky deviatich štúdií v piatich jazykoch uplatňujú rôzne metodologické prístupy a potvrdzujú, že výsledkom autobiografického písania a autofikcie nie sú priamočiare autentické životné dokumenty,
    ale svojbytné literárne konštrukcie reality, vyrovnávajúce sa s osobnou i spoločenskou skúsenosťou, s hraničnými životnými situáciami, s procesom písania i literárnou tradíciou, ako aj s históriou či prítomnosťou danej krajiny.

     

    Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS 4_2023)

     

     

    OBSAH / CONTENTS
    EDITORIÁL / EDITORIAL
    JÁN JAMBOR ‒ ZUZANA MALINOVSKÁ
    Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze ■ 2 (prejsť na článok)

    ŠTÚDIE / ARTICLES
    ZUZANA MALINOVSKÁ
    Écriture du deuil comme interrogation de soi : Deuils cannibales et mélancoliques de Catherine Mavrikakis ■ 3 (prejsť na článok)
    JÁN JAMBOR
    Melitta Brezniks Prosawerk zwischen faktualem und fiktionalem Erzählen ■ 14 (prejsť na článok)
    ROMAN MIKULÁŠ ‒ ANDREA MIKULÁŠOVÁ
    Von der Auflösung der Person: Das seltsame Problem der personalen Identität in neueren deutschsprachigen Autopathographien  ■ 33 (prejsť na článok)
    NADEŽDA ZEMANÍKOVÁ
    Autobiografie – Metaautobiografie – Autosoziobiografie: Ostdeutsches autobiografisches Erinnern im neuen Jahrtausend ■ 50 (prejsť na článok)
    JAN TLUSTÝ
    Život, který se stal románem: Autofikční Životopisy Oty Filipa ■ 67 (prejsť na článok)
    MAGDOLNA BALOGH
    Genre hybridity, self-discovery and trauma: Andrea Tompa’s The Hangman’s House ■ 83 (prejsť na článok)
    JUDIT GÖRÖZDI
    „Problémy so žánrom v pažeráku smrti“: Vlastná smrť Pétera Nádasa a Pankreasník Pétera Esterházyho ako hraničné prípady autobiografie ■ 96 (prejsť na článok)
    ROMAN DZYK ‒ LILIIA SHUTIAK
    The Secret by Yuri Andrukhovych: An autobiographical novel in the form of an interview  ■ 110 (prejsť na článok)
    MARTA SOUČKOVÁ
    K rôznym podobám autobiografického písania v slovenskej próze po roku 2000   ■ 121 (prejsť na článok)

    RECENZIE / BOOK REVIEWS
    Élise Hugueny-Léger: Projections de soi. Identités et images en mouvement dans l’autofiction (Silvia Rybárová) ■ 136 (prejsť na článok)
    Sonia Anton (ed.): La territoire littéraire de la Seine, géocritique d’ un fleuve (Terézia Guimard) ■ 139 (prejsť na článok)
    Tibor Žilka ‒ Anna Zelenková ‒ Krisztián Benyovszky: Stereotypes and Myths. Intertextuality in Central European Imagological Reflections (Oksana Blashkiv) ■ 141 (prejsť na článok)
    Jana Horáková ‒ Marika Kupková ‒ Monika Szücsová (eds.): The Black Box Book: Archives and Curatorship in the Age of Transformation of Art Institutions (Zuzana Husárová) ■ 144 (prejsť na článok)
    Magdalena Garbacik-Balakowicz: Filozofické souvislosti v literárním díle Sándora Máraiho (Szilvia Szarka) ■ 148 (prejsť na článok)


SCImago Journal & Country Rank