-
Posthumánne témy (nielen) v literatúre
Vo viacerých dielach science fiction sa už od počiatkov tohto žánru pracuje s predstavou transformovania človeka. V rozmanitých naráciách opisujúcich stret ľudí s transformovaným človekom alebo mimozemšťanom sú ľudské stereotypy, ľudská prirodzenosť i samotná humanistická paradigma vystavené konfrontácii a kritickej reflexii, ktorú do súčasnej humanistiky vniesol a rozvíja posthumanizmus. Štúdie publikované v tomto čísle sa sústreďujú na identifikovanie transhumánnych a posthumánnych tém a motívov vo vybraných príkladoch science fiction literatúry a umenia (bioart, film a TV seriály) z perspektívy posthumanizmu.
Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS_1_2021).
OBSAH / CONTENTS
editoriál / editorial
BOGUMIŁA SUWARA
Posthuman topics in literature and other arts ■ 2 (prejsť na článok)
štúdie / articles
MARIUSZ PISARSKI
Human, super-human, anti-human: The posthuman deep future in evolutionary science fiction ■ 3 (prejsť na článok)
PETER SÝKORA
Post-dog tales about human extinction ■ 18 (prejsť na článok)
JANA TOMAŠOVIČOVÁ
Parallels between two worlds: Literary science-fiction imagery and transhumanist visions ■ 31 (prejsť na článok)
IVAN LACKO
Saviors, naifs, or orphans? The posthuman condition in literary and cinematic perspectives on human cloning ■ 43 (prejsť na článok)
JOZEF LENČ
From “andys” to “toasters”: How has politics affected the view of non-humans in “Blade Runner” and “Battlestar Galactica”? ■ 55 (prejsť na článok)
JURAJ ODORČÁK
Homo artefactus and Promethean shame: Reflections on Josef Čapek, Futurism, transhumanism, posthumanism, and the Obvious ■ 68 (prejsť na článok)
BOGUMIŁA SUWARA
Toward a bioethical perspective for posthumanist aesthetics: Bioart as an example ■ 81 (prejsť na článok)recenzie / book reviews
Francesca Ferrando: Philosophical Posthumanism (Pavlína Bakošová) ■ 97 (prejsť na článok)
Richard Müller, Tomáš Chudý a kol.: Za obrysy média. Literatura a medialita [Beyond the Horizons of the Medium. Literature and Mediality] (Marek Debnár – Bogumiła Suwara) ■ 100 (prejsť na článok)
Bogumiła Suwara – Mariusz Pisarski (eds.): Remediation: Crossing Discursive Boundaries. Central European Perspective (Katarína Ihringová) ■ 102 (prejsť na článok)
Judit Görözdi: Dejiny v súčasných maďarských románoch [History in Contemporary Hungarian Novels] (L. Patrik Baka) ■ 105 (prejsť na článok)
Renáta Bojničanová – Tamara Šimončíková-Heribanová (eds.): Komplexnosť tvorivosti. Zborník príspevkov k jubileu Márie Bátorovej [The Complexity of Creativity. Proceedings for the jubilee of Mária Bátorová] (Tatiana Sedová) ■ 109 (prejsť na článok) -
Umiestnenie utópie
eds. Péter Hajdu – Róbert Gáfrik
Geografická a časová orientácia európskych a neeurópskych utópií sa podľa všetkého líši v rôznych politicko-kultúrnych ohľadoch. Články v tomto čísle potvrdzujú, že sa v utópiách dá rozoznať determinácia národným a kultúrnym prostredím, čím poukazujú na oprávnenosť pozornosti, ktorá sa pri výskume utópie venuje nacionalizmu, kolonializmu či náboženskému imperializmu. Okrem toho niektorí autori dokazujú, že vzájomné pôsobenie medzi pôvodnou kultúrou a lokálnou/kultúrnou inakosťou imaginárneho iného miesta otvára priestor pre imagologický prístup k utópiám.
Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS_2_2021).
OBSAH / CONTENTS
editoriál / editorial
PÉTER HAJDU – RÓBERT GÁFRIK
The location of utopia ■ 2 (prejsť na článok)
štúdie / articles
JOHANNES D. KAMINSKI
Leaving Gaia behind: The ethics of space migration in Cixin Liu’s and Neal Stephenson’s science fiction ■ 3 (prejsť na článok)
YIPING WANG – PING ZHU
Shanghai and the Chinese utopia in the early 20th century as presented in “The New Story of the Stone” ■ 19 (prejsť na článok)
XIANGCHUN MENG – LIRONG ZHANG
Chinese utopia: Its evolution, poetic anchorage and modern transformation ■ 33 (prejsť na článok)
SEVAL ŞAHİN – DİDEM ARDALI BÜYÜKARMAN
The Islamist version of utopia: The politics of redesigning space ■ 43 (prejsť na článok)
PÉTER HAJDU
Mór Jókai’s Asian utopia(s) ■ 56 (prejsť na článok)
SÁNDOR HITES
National internationalism in late 19th-century utopias by Mór Jókai, Edward Bellamy, and William Morris ■ 69 (prejsť na článok)
LIBOR MAREK
Three undiscovered utopias in German-language literature from the Czech periphery: Moravian Wallachia and Zlín ■ 81 (prejsť na článok)
recenzie / book reviews
Norbert Bachleitner – Achim Hölter – John A. McCarthy (eds.): Taking Stock – Twenty-Five Years of Comparative Literary Research (Igor Tyšš) ■ 99 (prejsť na článok)
Ágnes Györke – Imola Bülgözdi (eds.): Geographies of Affect in Contemporary Literature and Visual Culture: Central Europe and the West (Rana Yürüker) ■ 101 (prejsť na článok)
Csongor Lőrincz – Péter L. Varga (eds.): Herausforderung der Literatur: Péter Esterházy [The Challenge of Literature: Péter Esterházy], András Kányádi (ed.): Péter Esterházy et le postmodernisme [Péter Esterházy and Postmodernism] (Stephan Krause) ■ 105 (prejsť na článok)
Katarína Bešková: Súčasná egyptská literatúra: Dystópia, cenzúra a Arabská jar [Contemporary Egyptian Literature: Dystopia, Censorship and the Arab Spring] (Danuša Čižmíková) ■ 107 (prejsť na článok)
Vladimír Papoušek a kol.: Pokušení neviditelného. Myšlení moderny [The Temptation of the Invisible: The Thinking of Modernism] (Zuzana Kopecká) ■ 110 (prejsť na článok) -
Historiografia a preklad
eds. Katarína Bednárová – Isabelle Poulin – Igor Tyšš
Európsky kultúrny priestor zaznamenal prvé rozsiahle a významné syntetizujúce diela z oblasti dejín prekladu až začiatkom 21. storočia, hoci o písaní dejín prekladu sa uvažovalo už omnoho skôr. Diskurz o písaní dejín prekladu je v súčasnosti principiálnou témou v európskej i zámorskej translatológii. Súvisí aj so stále aktuálnym sociologickým obratom a návratom k subjektu prekladu – prekladateľskej osobnosti – a ku kontextom prekladovej tvorby a jej historickej podmienenosti. Aktuálne číslo časopisu je príspevkom k tomuto diskurzu v podobe čiastkových analýz i postojov k dejinám prekladu a spôsobov ich písania.
Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS_3_2021).
OBSAH / CONTENTS
editoriál / editorial
KATARÍNA BEDNÁROVÁ – IGOR TYŠŠ
Historiography and translation ■ 3 (prejsť na článok)
ISABELLE POULIN
Historiographie et traduction ou l’histoire en plus d’une langue ■ 4 (prejsť na článok)štúdie / articles
JUDITH WOODSWORTH
The translator as historian ■ 7 (prejsť na článok)
LUDOVICA MAGGI
La traduction des classiques comme historiographie : herméneutique, temporalité, « poiesis » ■ 19 (prejsť na článok)
IVANA KUPKOVÁ
The place of the 1958 edition of Andrei Fedorov’s “Introduction to Translation Theory” in the history of translation studies ■ 31 (prejsť na článok)
WILKEN ENGELBRECHT
Literature translated from Dutch in the Czech publishing house Družstevní práce during the Nazi occupation ■ 42 (prejsť na článok)
GAËTAN REGNIERS
War, peace and Franco-Russian relations: French translations of Tolstoy’s “Sebastopol Sketches” in periodicals (1855–1885) ■ 56 (prejsť na článok)
MARIÁN ANDRIČÍK
The long journey of Milton’s “Paradise Lost” into the Slavic world ■ 68 (prejsť na článok)
JÖRN ALBRECHT
Les « taches blanches » dans la cartographie de la traduction : ouvres jamais ou peu traduites, traductions sans succes d’ ouvres prestigieuses ■ 81 (prejsť na článok)
OLGA SIDOROVA
Lost, found, and omitted: Remarks on Russian translations of West European literature ■ 93 (prejsť na článok)
LAURA FÓLICA
Digital humanities and big translation history in the Global South: A Latin American perspective ■ 104 (prejsť na článok)
ŞTEFAN BAGHIU
Quantitative translationscapes and chronological constellations: French, Soviet, and American novels in communist Romania ■ 117 (prejsť na článok)Diskusia / Discussion
YVES CHEVREL
A propos d’une récente histoire européenne de la traduction ■ 130 (prejsť na článok)recenzie / book reviews
Theo D’Haen (ed.): Dutch and Flemish Literature as World Literature (Adam Bžoch) ■ 137 (prejsť na článok)
Jiankai Wang: 中国当代文学作品英译的出版与传播 [Zhōngguó dāngdài wénxué zuòpǐn yīng yì de chūbǎn yǔ chuánbō – A history of publication and traveling of English-translated contemporary Chinese literature] (Qiang Pi – Jiyong Geng) ■ 142 (prejsť na článok)
Edita Gromová – Natália Rondziková – Igor Tyšš (eds.): Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach [Archival research (of texts) in between disciplines] (Matej Martinkovič)
■ 145 (prejsť na článok)
Mária Kusá – Natália Rondziková (eds.): Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr
[Translation of humanities texts and cultural dialogue] (Silvia Rybárová) ■ 147 (prejsť na článok) -
Interdiskurzívne konštruovanie literatúry
Témou tohto čísla sú otázky súvisiace s interdiskurzívnym konštruovaním literatúry. Čo sa stane, keď poznanie prekročí hranice systému, v ktorom vzniklo? Ako poznanie sústredené v špeciálnych odborných diskurzoch súvisí s ich literárnou komunikáciou a aké formy a spôsoby literarizácie pritom môžeme sledovať? Integrácia vedného poznania do systému literatúry a jej reflexia v spektre literárnych prostriedkov odkrýva výskumnú perspektívu vychádzajúcu z Foucaultovho postulátu, že poznatky vedných disciplín budú vždy vnášané do kontextov, ktoré sú či boli pre daný špeciálny diskurz neprístupné alebo neprípustné.
Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS_4_2021).
OBSAH / CONTENTS
editoriál / editorial
ROMAN MIKULÁŠ
Interdiskurzívne konštruovanie literatúry ■ 3 (prejsť na článok)štúdie / articles
IVAN JANČOVIČ
Medzi historickým faktom a fikciou: interdiskurzívne konštruovanie fikčných svetov v súčasnej slovenskej próze s historickou tematikou ■ 5 (prejsť na článok)
ALEŠ URVÁLEK
Zur Rolle der Geologie im interdiskursiven „crossing“ der Kulturen der deutschsprachigen Literatur zwischen 1960 und 1980: Botho Strauß und Hans Lebert ■ 16 (prejsť na článok)
JÁN JAMBOR
Der historiographische Spezialdiskurs der Ereignisse aus der NS-Zeit in Eva Umlaufs interdiskursiver Autobiographie ■ 29 (prejsť na článok)
NADEŽDA ZEMANÍKOVÁ
Interdiskurzivita spomínania v literárnom diele Christy Wolf ■ 44 (prejsť na článok)
EUGENIA KELBERT
Entropy as a trope: Yuri Lotman’ s general theory of communication as a case study in interdisciplinarity ■ 55 (prejsť na článok)
PETER GETLÍK
Literatúra omylu: O interdiskurzívnej analýze negatívneho a liminálneho poznania (s príkladmi z fikcie Teda Chianga) ■ 71 (prejsť na článok)
MAXIM SHADURSKI
From science to literature: The limits of Aldous Huxley’s interdiscursive utopia ■ 83 (prejsť na článok)
WALENTYNA KRUPOWIES
Literary characters and interdiscursivity in the novel “The Books of Jacob” by Olga Tokarczuk ■ 94 (prejsť na článok)
ALINA BAKO
Blended spaces in Mircea Cărtărescu’ s novel “Blinding. The Left Wing” ■ 106 (prejsť na článok)
ROMAN MIKULÁŠ
Zur poietischen Funktion von Analogien und Metaphern im interdiskursiven Blickpunkt der Transplantationsmedizin ■ 117 (prejsť na článok)
MILAN KENDRA
Od diskurzívneho konštruovania literárneho realizmu k realistickému interdiskurzívnemu konštruovaniu reality ■ 131 (prejsť na článok)materiály / materials
ZUZANA KOPECKÁ
K filozofickému diskurzu literárnej moderny ■ 142 (prejsť na článok)recenzie / book reviews
Martin C. Putna: Obrazy z kulturních dějin Střední Evropy [Scenes from the cultural history of Central Europe] (Libuša Vajdová) ■ 150 (prejsť na článok)
Roman Mikuláš (ed.): Metaphernforschung in interdisziplinären und interdiskursiven Perspektiven [Metaphor research in interdisciplinary and interdiscursive perspectives] (Johannes D. Kaminski) ■ 154 (prejsť na článok)
Peter Žiak: Estetika naratívnych textov [Aesthetics of narrative texts] (Silvia Rybárová) ■ 156 (prejsť na článok)
Helena Ulbrechtová: Fenomén Krym: bájná Taurida, nebo sovětský ráj? Po stopách historické a literární paměti poloostrova [The Crimea phenomenon: Mythical Taurida or Soviet paradise? Following the traces of a peninsula’ s historical and literary memory] (Soňa Pašteková) ■ 159 (prejsť na článok)