-
Derrida a literatúra
eds. MARCEL FORGÁČ – MILAN KENDRA – ALŽBETA KUCHTOVÁ
Číslo venuje pozornosť Derridovmu uvažovaniu o literatúre a vyrovnáva sa s viacerými špecifickými otázkami, ktoré dekonštrukcia otvára v súvislosti s literárnosťou. Výskum vzťahu „Derrida a literatúra“ sa v podmienkach určovaných dekonštrukciou zároveň stáva interdisciplinárnou textuálnou analýzou. Jednotlivé štúdie sa preto zaoberajú problematikou smrti autora, autobiografického písania, okrajovosti alebo singularity literatúry (a v literatúre), ako aj rozdielom medzi filozofiou a literatúrou alebo transgresivitou literatúry. V neposlednom rade reflektujú otázky demokracie, politiky, práva, etiky či ekonómie, ktoré sa v Derridovom prístupe spájajú s pôsobením literatúry.
Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS 1_2024)
OBSAH / CONTENTS
EDITORIÁL / EDITORIAL
MILAN KENDRA ‒ ALŽBETA KUCHTOVÁ
Derrida and Literature ■ 2 (prejsť na článok)ŠTÚDIE / ARTICLES
MARCEL FORGÁČ
Hry záhybov: Habermas, Derrida, Mukařovský ■ 8 (prejsť na článok)
JACQUELINE HAMRIT
Derrida et la littérature : une relation passionnelle ■ 26 (prejsť na článok)
JUAN EVARISTO VALLS BOIX
This strange institution called performativity: Jacques Derrida, the anarchy of literature,
and the counterinstitution of democracy ■ 39 (prejsť na článok)
DARIN TENEV
Derrida and the potentiality of literature: Notes on Derrida’ s “The Law of Genre” ■ 54 (prejsť na článok)
MANUEL RAMOS DO Ó
La question de la littérature chez Jacques Derrida : le droit fondamental et l’ ouverture du parergon ■ 71 (prejsť na článok)
ERNESTO FEUERHAKE
L’ unique et le texte. Derrida, Valéry, entre autres ■ 83 (prejsť na článok)
SALIM HAFFAS
La mort de l’ auteur entre Barthes, Derrida et Foucault ■ 97 (prejsť na článok)
MIROSLAV KOTÁSEK
How many deaths? Auto-bio-graphy as death-writing ■ 109 (prejsť na článok)RECENZIE / BOOK REVIEWS
MASHA KARP: George Orwell and Russia (Ivan Posokhin) ■ 120 (prejsť na článok)
MARKO JUVAN (ed.): Med majem ʼ68 in novembrom ʼ89. Transformacije sveta, literature in teorije [From May 1968 to November 1989: Transformations of the world, literature, and theory] (Miloš Zelenka) ■ 123 (prejsť na článok)
ALEXANDER FYFE — MADHU KRISHNAN (eds.): African Literatures as World Literature (Martina Kopf) ■ 127 (prejsť na článok)
PIOTR FLORCZYK — KEVIN A. WISNIEWSKI (eds.): Polish Literature as World Literature] (Anna Gnot) ■ 130 (prejsť na článok) -
Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou
eds. BOGUMIŁA SUWARA – JANA TOMAŠOVIČOVÁ
Pod vplyvom dynamického biovedeckého vývoja zaznamenala interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou výrazné premeny. Štúdie tematického ťažiska tohto čísla mapujú posun od tradičného zobrazovania vzťahu medzi lekárom a pacientom smerom k novým témam inšpirovaným bioetickými výzvami, ako sú regeneračná medicína, editovanie génov, klonovanie, vylepšovanie človeka, eutanázia a ďalšie. Zároveň sú príkladmi vzájomného prestupovania diskurzov a vytvárania nového interdiskurzívneho priestoru. Literatúra a umenie prostredníctvom umeleckých obrazov prispievajú k obohateniu racionalistickej bioetickej rétoriky a normatívnej argumentácie o mnohé humanistické aspekty, vrátane naratívneho prístupu k etike a obzvlášť k bioetike.
Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS 2_2024)
OBSAH / CONTENTS
EDITORIÁL / EDITORIAL
BOGUMIŁA SUWARA – JANA TOMAŠOVIČOVÁ
The interdiscursive communication between literature and bioethics ■ 2 (prejsť na článok)ŠTÚDIE / ARTICLES
SAJJAD GHEYTASI
Unveiling the subversive potential: Challenging dominant ideological discourses in selected literary texts ■ 3 (prejsť na článok)
IVAN LACKO
Dignity, healing, and virtue: Bioethical concerns in Kazuo Ishiguro’s Never let me go ■ 20 (prejsť na článok)
TOMÁŠ KÁROLY
The bioethics of coexistence with robots today and in the sci-fi future ■ 31 (prejsť na článok)
ADAM ŠKROVAN
Bioethics and genetic engineering in Margaret Atwood’s Oryx and Crake ■ 44 (prejsť na článok)
MARIUSZ PISARSKI
Ripperdocs and game makers: Bioethics in the dystopian future of (post)cyberpunk fiction ■ 58 (prejsť na článok)
PETER SÝKORA
Bioethics of the human body in Michael Crichton’s Next and Rebecca Skloot’s The Immortal Life of Henrietta Lacks ■ 66 (prejsť na článok)
JANA TOMAŠOVIČOVÁ
Význam naratívneho prístupu v bioetike ■ 78 (prejsť na článok)
BOGUMIŁA SUWARA
Rozmanitosť života, a najmä jeho konečnosti, na príklade vybraných diel ■ 89 (prejsť na článok)HOSŤOVSKÁ PREDNÁŠKA / GUEST LECTURE
CLAUS-MICHAEL ORT
Text – poznanie – prax: Za možnosť literárnej vedy vychádzať z vedomostnej sociológie ■ 106 (prejsť na článok)RECENZIE / BOOK REVIEWS
ALEX GOLDIȘ – ȘTEFAN BAGHIU (eds.): Translations and Semi-Peripheral Cultures. Worlding the Romanian Novel in the Modern Literary System (Eva Kenderessy) ■ 130 (prejsť na článok)
JUSTYNA TABASZEWSKA: Pamięć afektywna. Dynamika polskiej pamięci po 1989 roku (Magdalena Garbacik-Balakowic) ■ 135 (prejsť na článok)
BOGUMIŁA SUWARA: Literatúra na rozhraní technológií (Zuzana Husárová) ■ 138 (prejsť na článok)
SOŇA PAŠTEKOVÁ – DUŠAN TEPLAN (eds.): Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška (Anton Eliáš) ■ 141 (prejsť na článok) -
Preklad, cenzúra a marginalizované hlasy
eds. IVANA HOSTOVÁ – MÁRIA KUSÁ
Toto translatologické číslo sa zameriava na postihnutie prienikov medzi prekladom a mocou, cenzúrou a marginalizovanými identitami. Jednotlivé štúdie si všímajú, ako preklad vzdoruje štruktúrnemu útlaku, respektíve ako ho upevňuje, a to najmä v kontexte strednej a východnej Európy. Tematicky sa venujú otázkam ako kurátorstvo kultúrneho exportu, cenzúra v literárnom preklade či politická ekonómia recepcie. Zviditeľňujú tiež rolu, ktorú prekladateľky a prekladatelia zohrávajú pri formovaní teórie, a obhajujú dekolonizáciu poznania a inkluzivitu v globálnej kultúrnej produkcii.
Celé číslo časopisu (stiahnuť PDF WLS 3_2024)
OBSAH / CONTENTS
EDITORIÁL / EDITORIAL
IVANA HOSTOVÁ – MÁRIA KUSÁ
Translation, censorship, and marginalized voices: Challenging power and economic barriers ■ 3 (prejsť na článok)ŠTÚDIE / ARTICLES
IRYNA ODREKHIVSKA
Decolonial analytics in translation history: Ukrainian literature in the contested space of English translation ■ 4 (prejsť na článok)
NATALIIA RUDNYTSKA
Soviet ideological and puritanical censorship of Ukrainian literary translations ■ 15 (prejsť na článok)
MARIE KRAPPMANN
Individual decisions in a collectivist ideology: Two Czech translations of I. L. Peretz’s short story Bontshe shvayg ■ 27 (prejsť na článok)
MERVE ÖZENÇ KASIMOĞLU
Words in time: Inclusive reading and rewriting in Charlie and the Chocolate Factory ■ 42 (prejsť na článok)
KATARÍNA BEDNÁROVÁ
Translation as a scholarly dialogue ■ 58 (prejsť na článok)
IVANA HOSTOVÁ
Translated, transgressed, transported: A century of Whitman in Slovakia ■ 74 (prejsť na článok)
JÁN GAVURA
Publishing poetry in translation in Slovakia 2013–2023 ■ 86 (prejsť na článok)DISKUSIA / DISCUSSION
IVANA HOSTOVÁ ‒ DANIELE MONTICELLI ‒ OLEKSANDR KALNYCHENKO ‒ MARTIN DJOVČOŠ
Addressing power imbalances in research and translation studies ■ 108 (prejsť na článok)MATERIÁLY / MATERIALS
EVA VEREBOVÁ ‒ EMÍLIA PEREZ
Theater performances and their accessibility in Slovakia: Insights from the Deaf communitys ■ 126 (prejsť na článok)RECENZIE / BOOK REVIEWS
MARIÁN ANDRIČÍK – TARAS SHMIHER: Translating Milton into the Slavic World (Matej Martinkovič) ■ 135 (prejsť na článok)
JÁN ŽIVČÁK: Sila a slabosť periférie. Stredoveká francúzska literatúra na Slovensku v rokoch 1900 – 2017 [The strengths and weaknesses of the periphery: Medieval French literature in Slovakia in 1900–2017] (Magda Kučerková) ■ 138 (prejsť na článok)
SHARON DEANE-COX – ANNELEEN SPIESSENS (eds.): The Routledge Handbook of Translation and Memory (Marián Kabát) ■ 141 (prejsť na článok)
MARTIN DJOVČOŠ – PAVOL ŠVEDA: Premeny prekladu a tlmočenia [Changes in translation and interpreting] (Mária Koscelníková) ■ 143 (prejsť na článok)
ADAM BŽOCH: Konverzácia a európska literatúra [Conversation and European literature]] (Peter Zajac) ■ 145 (prejsť na článok)
Nové čísla
